CD „Bells Of Acheron“ sa ku mne dostalo trocha obskúrnym spôsobom, do tej doby boli pre mňa ANIMAL HATE neznámym menom. O to väčšie bolo moje prekvapenie pri zistení, že na albume sa (aj keď nie hudobne) podieľali hneď dvaja redakční kolegovia. To samozrejme neznamená nejakú zhovievavosť, skôr nás čaká poriadna pitva. Takže si nasadím gumené rukavice, beriem recenzentský skalpel a ideme na to...

A hneď ten skalpel môžem odložiť, pretože tento materiál páchnuci smrťou a čiernym kovom bude trocha tvrdší, takže to chce minimálne pílku. Najprv sa pozrieme na tradičné charakteristiky subjektu. Celkovým zvukom a prístupom k inštrumentácii pôjde v prvom rade o death okorenený trochou blackových ingrediencií s výrazným príklonom k melódiám. Súbor nástrojov zostal pri klasike bez použitia akýchkoľvek dnes moderných „symfo-“ alebo elektronických prvkov. Štruktúra skladieb a koncepcia albumu má ťažisko skôr v strednotempých polohách s tradičnými výpadmi do klepajúcich častí. Tie ale nie sú nejako extrémne rýchle, skôr je to naopak, čo nevítam s veľmi veľkým nadšením. Taktiež mi prídu dosť šablónovité a neinvenčné a sú najväčším problémom nahrávky. Vôbec by mi nevadilo, keby tam neboli – prípadne by sa zišlo viac variability v rýchlostiach i riffoch. Pravým opakom toho, a tým, kde je kapela najviac „doma“, sú skôr projektované strednotempé ťažkotonážne party prekladané vrstviacimi sa sólami. Tieto tvoria hlavnú časť jednotlivých trackov a prinášajú pestré a zaujímavé momenty „Zvonov Acheronu“. Tých sa najde v každom tracku dosť a je príjemné prehrýzať sa vrstvami tkanív tvorených vcelku podarenými sólami a vydarenou melodikou. Poňatie vokálov sa nesie v tradičnom duchu striedania blackového a deathového prístupu, k čomu sa asi nedá pridať nejaký zvláštny komentár. Snáď len to, že sa nejedná o žiadný „prúser“, teda v tomto smere je to v poriadku. Rovnako v poriadku je to aj po zvukovej a produkčnej stránke. Posledné zárezy budú patriť obalu a textom. Artworky a zelene ladený obal je vydarený, možno by sa zišlo na pozadie každého textu pridať tématicky ladený podklad. Čo sa textov týka, tak sú orientované na existenciálne otázky prázdnoty súčasného života s protikresťanským podtónom a mystickými odkazmi. Plusom je, že texty sú v booklete aj češtine, mínusom občasné trocha kostrbaté preklady.

Zhrnutie: jedná sa o inštrumentálne vcelku podarený materiál, hlavné výhrady k nemu som zdôraznil v texte. Celkovým problémom, ktorý osobne vnímam, je to, že albumu chýba dávka novátorstva, nejaká jednoznačne vlastná charakteristická pečať. Niečo, čím by sa ANIMAL HATE výrazne odlišovali od množstva spolkov hrajúcich tento žáner. To mi tam chýba, inak ide o inštrumentálne slušne zvládnutý death/black a kto to má takto rád, nech si túto beštiu obstará.